O lukostreľbe

Napriek tomu že v dnešnej dobe je lukostreľba ako nástroj boja či lovu využívaná len zriedkakedy, má svoj význam ako športová disciplína a je jedným z olympijských športov. Lukostreľba spolu s tenisom a golfom patrí medzi tzv. “biele športy” a dá sa považovať za ušľachtilú zábavu. Neoodiskutovateľnou výhodou nášho športu je fakt, že takmer nepozná vekové obmedzenia. Na základe istých fyziologických predpokladov sa deti môžu venovať lukostreľbe od útleho, v podstate predškolského veku. Môže byť serióznou športovou činnosťou počas takmer celého života, dôchodkový vek nevynímajúc. Veľavravným príkladom je vyše 90-ročný pán Fruehauf z Prahy, ktorý sa napriek svojmu úctyhodnému veku stále venuje tomuto bielemu športu. Lukostreľba sa vo svete teší rôznej miere popularity, na základe toho má v jednotlivých kútoch sveta aj odlišné zázemie. Je mnoho krajín, kde sa lukostreľba stala významnou súčasťou športovo-kultúrneho života. Ako hlavného repezentanta “lukostreleckých” krajín je potrebné uviesť Južnú Kóreu, avšak významné postavenie má tento šport aj v krajinách nám geograficky bližšie položeným, ako napríklad Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, či Veľká Británia. Poľsko na rozdiel od našej krajiny má veľmi dobre rozvinutú streleckú základňu a takisto bolo zakladateľom najvýznamnejšej medzinárodnej lukostreleckej organizácie – FITA. Uvedená celosvetovo pôsobiaca organizácia zohráva v živote lukostrelcov dôležitú rolu, pretože je organizátorom najvýznamnejších svetových šampionátov, registruje svetové a olympijské rekordy, či iniciuje isté zmeny, alebo trendy, ktoré sa sčasu na čas objavia v každom športe. Podobnú náplň práce má aj asociácia EMAU, avšak v jej prípade s celoeurópskou pôsobnosťou. Uvedené organizácie zastrešujú predovšetkým terčovú lukostreľbu. Je to v podstate moderná olympijská disciplína, v ktorej muži strieľajú na vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 metrov a ženy na 70, 60, 50 a 30 metrov. Len pre porovnanie, štandardné futbalové ihrisko má veľkosť približne 90 metrov, čiže lukostrelec musí byť schopný zasiahnuť terč o priemere 122 cm na uvedenú vzdialenosť. Je nutné poznamenať, že v kategórii olympijský luk ( okrem neho existuje kategória kladkový luk) strelci nepoužívajú žiadne špeciálne optické pomôcky. Súťaže v terčovej lukostreľbe sú časovo dosť náročné, trvajú v priemere osem až desať hodín. Je to tzv.základná časť (kvalifikácia), ktorá však pre oko laického diváka nie je príliš atraktívna. Práve z tohoto dôvodu zaviedla medzinárodná asociácia FITA do lukostreleckého života finále, tzv.”vyraďovačku” ( v podstate play-off, podobne ako v tenise). Na základe počtu bodov nastrieľaných v základnej časti sa vytvoria dvojice, ktoré oproti sebe súťažia na 18 šípov. Víťaz uvedného duelu postupuje do ďalšieho kola, porazený vypadáva. Vyraďovací spôsob lukostreľby je pre diváka lákavejší, pretože jednak jednotlivé duely v priemere netrvajú viac ako 20 minút a diváci majú taktiež priamu možnosť sledovať, ktorí zo strelcov postupujú do ďalšieho kola.

Ďalším druhom nášho športu je halová lukostreľba. Už samotný názov naznačuje, že ide o streľbu v interiére, a to zväčša v telocvični väčších, či menších rozmerov. Všetky vekové kategórie strieľajú jednotne z 18-tich metrov. Na prvý pohľad by sa uvedená vzdialenosť mohla javiť malá, avšak terč používaný v hale má 40 centimetrov, čo nie je mnoho a navyše ak lukostrelec túži obstáť v tuhej konkurencii, mal by sa triafať v podstate sústavne do stredu terča. Tento typ lukostreľby možno nie je natoľko zaujímavý, avšak streľbe v hale sa na Slovensku vyhnúť nedá, pretože zima je v našej krajine jednoducho pridlhá. No a samozrejme vzdialenosť 18 metrov je v podstate pre každého, preto zahájiť prvé lukostrelecké pokusy v hale je možno optimálne.

Neustále väčšiu popularitu a rozmach však zaznamenáva terénna lukostreľba. Strelci na podujatiach v tohoto druhu strieľajú zväčša v lese z rôznych stanovísk na rôzne vzdialenosti, ktoré si navyše musia odhadnúť. Strieľa sa z kopca i do kopca, lukostrelci sa v priebehu súťaže ocitnú doslova “na šikmej ploche”. Vzdialenosti odhadujú od 5 do 55 metrov. Celá terénna lukostreľba v podstate pripomína golf, pri ktorom sa hráči taktiež nachádzajú v atraktívnom prostredí a striedajú jednotlivé stanovištia. Lukostrelci sa v tejto disciplíne usilujú zasiahnuť terč, ktorý je podobný tomu, ktorý sa používa v terčovej lukostreľbe. V subdisciplínach terénnej lukostreľby – tzv.2-D (dvojdimenzionálna) lukostrelci triafajú zvieratko nakreslené na terči a v 3-D (trojdimenzionálnej) lukostreľbe strieľajú na figurínu zvieraťa v jeho skutočnej veľkosti. Uvedené lukostrelecké disciplíny sú vskutku atraktívne, pretože takisto sa realizujú v lese a strelci si môžu odskúšať svoje strelecké inštinkty bez toho, aby nejaké zviera usmrtili. Na spomínaných lukostreleckých súťažiach možno zhliadnuť množstvo strelcov s kladkovými, klasickými, alebo historickými lukmi. Terénna lukostreľba je teda pre fanúšikov tohoto športu príťažlivá jednak prostredím, v ktorom sa odohráva a taktiež vzdialenosťami, ktoré sú neporovnateľne kratšie ako tie v terčovej lukostreľbe. Znamená to, že aj lukostrelec s nižším objemom tréningu by mal byť schopný zasiahnuť terč. Na druhej strane však nesprávne odhadnutie vzdialenosti zvyšuje pravdepodobnosť minutia terča. Na Slovensku je znateľný trend rozvoja všetkých spomenutých disciplín terénnej lukostreľby. Domnievam sa, že lukostreľba v teréne je naozaj pre každého, pretože mnohé z lukov používaných na tomto type súťaží sú v podstate finančne dostupné.